Vitajte na stránkach farnosti 

Sme radi že ste zavítalli na našu stránku, Chceme sa aj týmto spôsobom priblížiť  k Vám.

Od 17.júna 2021 sú povolené sväté omša za účasti veriacich s obmedzenou kapacitou pre farský kostol v Opatovej 72 ľudí a v Kubre 52 ľudí. Povinná dezinfekcia rúk a respirátor.

Milí bratia a sestry, Pánova sláva sa nám zjavila a vždy sa bude zjavovať medzi nami, až kým on sám nepríde.

V rytmoch a striedaní času si pripomíname a prežívame tajomstvá spásy.

Centrom celého liturgického roka je posvätné Trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána, ktoré vrcholí v nedeľu na Veľkú noc - v tomto roku 2022  17.apríla.

V každú nedeľu, ktorá je Veľkou nocou týždňa, svätá Cirkev sprítomňuje túto veľkú udalosť spásy., v ktorej Kristus premohol hriech a smrť.

Z Veľkej noci pramenia všetky sväté dni:

Začiatok Pôstneho obdobia 2.marca, Nanebovstúpenia Pána 26. mája, Zoslanie Ducha Svätého 5.júna, Prvá adventná nedeľa 27.novembra.

Aj na sviatky svätej Božej Matky, apoštolov a svätých i pri Spomienke na všetkch verných zosnulých Cirkev putujúca na zemi ohlasuje Veľkú noc svojho Pána.

Kristovi, ktorý bol, ktorý je  ktorý príde, Pánovi času a dejín, neprestajná chvála na veky vekov. Amen.

I. stretnutie
Téma: Vyjadrenie názoru
Jn 1, 1 - 4. 14a
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na
počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V
ňom bol život a život bol svetlom ľudí... A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
Zamyslenie
Páči sa mi, že po téme „Počúvanie“ nasleduje téma „Vyjadrenie názoru“. Začnime
Slovom, ktoré má moc. Ježiš ako vtelené Slovo. Tajomstvo vtelenia ma privádza k úžasu nad
veľkoleposťou Boha. Božie Slovo sa stalo a prebývalo medzi ľuďmi. Ježišova prítomnosť
medzi ľuďmi bola veľkolepým skutkom. Ježiš ako vtelené slovo priniesol ľuďom radostnú
zvesť. Seba potvrdzoval dobrom, ktoré konal. Ohlasoval lásku k blížnemu, nabádal k
blahosklonnosti. Mal spoluúčasť na údele núdzneho človeka. A svoje poslanie dovŕšil
dokonalou obetou na kríži. A nakoniec svoju moc potvrdil zmŕtvychvstaním. Je Slovom a
jeho slová majú moc. Božie slová sú mocné a účinné. Boh stvoril svet z lásky k človeku.
Vybudoval ho svojím mocným slovom. Boh povedal a stalo sa.
A čo naše ľudské slová? Za celý svoj život vypovieme veľa slov. Sú to budujúce
slová? Slová šíriace pokoj a lásku? Slová hľadajúce a uskutočňujúce Božiu vôľu? Slová
vedúce k rastu? Ako je to s našimi slovami?
Slovami môžeme budovať aj rúcať, povzbudiť aj pohaniť, ošetriť aj zraniť. Prečo
vieme slovami ublížiť? Myslím si, že hovoríme príliš veľa a konáme menej ako by sme mohli.
Chceme, aby tí druhí konali, aby sa tí druhí snažili, aby nás tí druhí pozorne počúvali, aby tí
druhí... Veľa hovoríme a na skutky už neostáva priestor, čas, či chuť. Slová Boha sú späté so
skutkami. Boh povedal a stalo sa, Ježiš povedal a diali sa zázraky. Aj naše slová by mali byť
skutočné a uskutočňujúce. Silou slova by mala byť kreácia doladená harmóniou.
Slovo, ktoré sa stalo telom, má moc priviesť nás k pravému zmyslu života. Ak sa
naučíme počúvať a uskutočňovať Božie slovo v našich životoch, môžeme vyjsť do sveta.
Vtedy dokážeme hlásať slová, ktoré majú moc. Budeme schopní vyriecť slová, premieňajúce
svet. Dokážeme hovoriť slová budujúce cirkev. Budú to slová, ktoré vytvoria súzvuk a súlad.
Sme pripravení na to, aby sme počúvali a uskutočňovali Božie slovo v našich životoch?
Verím, že áno.
Cirkev aj dnes môže svetu hlásať Božie kráľovstvo. Cez slová môže ponúknuť
samotného Boha, a tiež sebaúctu, vzájomný rešpekt, prijatie, uzdravenie. Môže ponúknuť
realitu obohacujúcu ľudskú existenciu pravými hodnotami. Môže hlásať pravdy viery. Viera
je z ohlasovania. Ohlasovanie sú slová spojené mocou. Ak chceme, aby aj dnes nachádzali
ľudia zmysel svojej existencie, ohlasujme Božie pravdy. Naše slová musia byť potvrdené
skutkami, pretože viera bez skutkov je mŕtva. Žime tak, aby naše slová, potvrdzovali naše
skutky a aby naše skutky menili svet.
Pomocné otázky pre diskusiu
Vyjadriť názor: všetci sú nabádaní, aby hovorili odvážne a otvorene, teda slobodne, pravdivo
a s láskou.2
- Akú máme skúsenosť so „slobodným, odvážnym a otvoreným rozprávaním“ v našom
spoločenstve farnosti?
- Aké podmienky si pre takéto slobodné, otvorené a odvážne rozprávanie predstavujeme?
- Bráni mi niečo, aby som v Cirkvi pokorne, ale s odvahou a otvorene vyslovil svoj názor?
- Vnucujem svoje názory a presvedčenie druhým?
- Kto rozpráva v mene nášho cirkevného spoločenstva?
- Nie sú v našich predstavách o živote vo vnútri farnosti určité negatívne predsudky? V
prípade, že áno, čím sú spôsobené a ako by bolo možné ich prekonať?
- Vytvárajú sa v našich farnostiach a spoločenstvách podmienky pre vzájomné stretnutia
(pravidelné stretávanie jednotlivých skupín farníkov, atď.)?
- Vystupujú členovia farskej pastoračnej rady na základe svojho názoru/hlasu, alebo ako
predstavitelia určitej skupiny farníkov, ktorých názor vnášajú do diskusie?
- Vstupuje naše spoločenstvo do kontaktu s hromadnými oznamovacími prostriedkami?


II. stretnutie
Téma: Slávenie
Mt 22, 1 - 14
Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi,
ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na
svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: “Povedzte pozvaným:
Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte
na svadbu!” Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.
Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov
zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: “Svadba je pripravená, ale
pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na
svadbu.” Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a
svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý
nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: “Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez
svadobného odevu?” On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: “Zviažte mu nohy i ruky a
vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.” Lebo mnoho je povolaných, ale
málo vyvolených."
Zamyslenie
Každý z nás to zažil. Svadby, jubileá, hostiny. Keď má náš dobrý priateľ, s ktorým
sme vyrastali životné jubileum, tak sa potrebujeme nachystať: dôstojne sa obliecť, upraviť sa,
kúpiť dar, urobíme si voľno, prípadne na druhý deň zoberieme dovolenku v práci, aby sme
dobrému priateľovi venovali náš čas bez stresu. Slávenie jubilea si vyžaduje čas, prípravu a
naladenie sa. Všetci teda radi oslavujeme a sú rôzne príležitosti osláv aj ich rôzne formy
(niektoré sú pozdvihnutím človeka k naplneniu človečenstva, niektoré sú pod úrovňou
človečenstva). Oslavovať sa dá rôzne. My v Cirkvi slávime sviatosti, a slávime ich tak, ako to
v nás upevňuje aj Katechizmus: slávime ich vzhľadom na to, že všetky sviatosti sú späté s
Kristovým veľkonočným tajomstvom. Dalo by sa povedať, že kto neuveril v Krista
ukrižovaného a zmŕtvychvstalého, kto sa s ním nestretol, nevie sláviť, nevie sa radovať (aj
keby mal pivnicu naplnenú tým najlepším vínom). Kto sa nestretol s ukrižovaným a
zmŕtvychvstalým Kristom ten sa nevie radovať. Lepšie povedané ešte nezažil, čo je to
skutočná radosť. Kto sa stretol s Kristom ten sa vie radovať, a to aj v krížoch (hoci vtedy
tomu nehovoríme radosť ale nádej). Radosť, ktorú prežívame v Cirkvi je radosť v Kristovi,
ktorý nás privádza skrze sviatosti k tomu, aby sme Ho spoznali, aby sme Ho počuli, aby sme
Ho videli. Práve preto máme sviatosti, aby sme vedeli zachytiť, že Boh je tu, že nie sme na
život sami. Asi najčastejším slávením v Cirkvi je slávenie Eucharistie, zvlášť v nedeľu. V
prvý deň týždňa (v nedeľu) Kristus vstal z mŕtvych. Preto sa pre kresťanov stala nedeľa
prvým zo všetkých dní, „dňom Pána“. Slávenie nedele znamená jej svätenie, teda: oddýchnuť
si od práce, urobiť si čas na rodinu a priateľov, spomaliť život a zúčastniť sa sv. omše. Ako
nám však tieto veci idú? Vieme sláviť? Ako slávime nedeľnú sv. omšu? Neraz sa stáva, že
rodiny dobehujú, lebo je zložité všetkých nachystať a prísť načas. Kňazi slúžia viac omší, a
možno sa slávenie sv. omše pre nich stalo rutinou. Starší sú možno jedinou kategóriou ľudí,
ktorí sa na sv. omšu pripravujú modlitbou ruženca a nakoniec sú neraz radi, keď je sv. omša
kratšia, lebo zdravotné problémy im nedovoľujú dlhší pobyt v kostole. Keď sú slávnosti, už
nás akosi prešla chuť všetko nachystať či nacvičiť a zhodíme to na skutočnosť, že je to aj tak
iba forma, a že dôležité je „srdce“ a „jednoduchosť“ (neraz slávnosti radšej „zbúchame“ než,
aby sme ich prežili vo veľkej paráde; inokedy nás parády naozaj nevovádzajú do modlitby ale
skôr odvádzajú od Krista, ktorý je pôvodcom vzťahu medzi nami a Bohom). Niektoré s týchto
problémov potrebujeme prežiť ako kríž, no na niektorých sa dá pracovať. Jedine prípravou sa
dá skvalitniť akékoľvek slávenie a teda určite aj slávenie sv. omše. Ježiš pripodobnil nebeské
kráľovstvo kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Celý život Cirkvi sa má podobať
príprave na túto svadbu. Dokonca máme ju prežívať každý deň. Každý deň máme nosiť rúcho
milosti posväcujúcej, ktorá je samotným slávením Božej lásky. Pri spoločnom slávení sme
pozvaní vidieť Krista nielen vo sviatostiach ale aj jeden v druhom, preto nemôžeme
pristupovať jeden k druhému hocijako, ale slávnostne, s úctou. Tak sa náš život premieňa na
ustavičnú modlitbu. A dobre vieme, čo je modlitba - v modlitbe sme s Bohom. Slávenie
sviatostí je slávením života, lebo liturgiu slávi celé spoločenstvo, Kristovo telo zjednotené so
svojou Hlavou. Liturgické slávenia nie sú súkromné slávenia, ale slávenia Cirkvi, ktorá je
„sviatosťou jednoty“, čiže svätým ľudom zhromaždeným a usporiadaným pod vedením
biskupov. Keď ju takto slávime povznesení ponad znaky, sme už v nebeskej liturgii, kde je
slávenie naplno spoločenstvom a sviatkom.
Pomocné otázky pre diskusiu
„Spoločné putovanie“ je možné iba vtedy, pokiaľ vychádza zo spoločného počúvania Božieho
slova a slávenia Eucharistie.
- Aké miesto má v mojom prežívaní života s Bohom liturgia, zvlášť nedeľná bohoslužba?
- Vnímam liturgické slávenia predovšetkým ako úkon svojej osobnej zbožnosti, alebo ako
prejav života celého Božieho ľudu?
- Aké formy liturgického slávenia a spoločnej modlitby uprednostňujeme v našom
spoločenstve a prečo (svätá omša, adorácia, pobožnosti...)?
- Aké služby sú rozvinuté v liturgickom slávení v našej farnosti či spoločenstve? Ktoré by
mohli byť rozvinuté tak, aby bola liturgia odrazom rozmanitosti služieb a chariziem
kresťanov?
- Aké kroky robíme k zapojeniu nových prichádzajúcich do našej farnosti (spoločenstva) tak,
aby sa cítili byť prijatí?
- Ako je prežívaná sviatosť krstu? Tak, aby vyjadrovala prijatie do spoločenstva farnosti? - Čo
robím preto, aby som viac poznával tých, ktorí spolu so mnou slávia bohoslužbu?
- Premýšľam v našej farnosti o nových formách aktívneho zapájania všetkých do liturgie?
- Prežívame modlitbu príhovorov počas svätej omše tak, aby jednotlivé prosby odrážali
aktuálne potreby miestneho spoločenstva?
- Viem prežívať sv. omšu ako slávenie? Čo mi v tom bráni? Ako môžem prispieť k tomu, aby
nám v našej farnosti (kostole, spoločenstve) spoločné slávenie bohoslužieb „chutilo“?