História farnosti Opatová nad Váhom v dejinách podľa knihy Kanonická vizitácia z roku 1829.

 

Opatová v 14. - 16. storočí

 

Písomné správy a duchovnom živote v obci spred roku 1526 takmer vôbec nejestvujú. možno sa domnievať, že obec Opatová v prvej tretine 14. storočia patrila pod cirkevnú správu stredovekej farnosti Dobrá. Obec Dobrá sa spomína ako samostatná farnosť v roku 1332 (Santa Crucis). Tamojší farár - dekan Tomáš zaplatil pápežským kolektorom Jakubovi Berengárovi a Jurajovi de Bonafato, ktorí boli vyslaní s pápežského avignonu, desiatok vo výške 12 grošov, čo predstavovalo desatinu celoročného príjmu farnosti. Desiatok sa vyberal na ten účel, aby Palestína (Svätá zem) bola oslobodená križiackou výpravou spod islamskej nadvlády. Výška desiatku odzrkadľovala celkový hospodársky potenciál farnosti. Farnosť Dobrá patrila medzi farnosti so stredným príjmom a možno ju zaradiť k menej solventným farnostiam v archidiakonáte Trenčín. Samotná Opatová sa spomína v listine z roku 1424 ako villa abbatis, teda v preklade Opátová dedina. V roku 1494 sa v nitre uskutočnila celodiecézna synoda pod predsedníctvom nitrianskeho biskupa Antona, ktorá riešila viaceré sporné otázky ešte pred vystúpením Martina Luthera. Možno predpokladať, že všetky uzávery sa dotýkali aj veriacich obce Opatová. V roku 1507 do farnosti Dobrá (parochia Dobra) patrili Veľká Kubrá (Kubra magna) a Malá Kubrá (Kubra minor). V daňových konskripciách zo 16. staoročia sa Opatová spomína v rôznych obmenách. V roku 1532 (Opathocz) ako majetok Nitrianskeho biskupstva. V obci bolo zdanených 7 port. V roku 1536 v obci (appathowec sancti Benedicti) bolo zdanených 10 port. V roku 1548 sa uvádza, že Opatová (Apath circa Trinchinium) bola do základu vypálená a patrí ako majteok nitrianskemu biskupovi. V roku 1578 v Opatovej (Apatfalwa) žil 1 richtár, 11 sedliaci a 2 želiari. Zároveň tu bolo zdanenej 8,5 sedliackej porty. Vieme, že koncom 16. storočia v roku 1596 Opatová (Opatowcz) mala 5 zdanených port, 16 sedliakov, 6 želiarov a 11 domov. V roku 1596 tu bolo 6 sedliakov a 5 želiarov. V roku 1602 sa v obci nachádzalo 5 domov a v roku 1603 boli 2 domy.

 

V premenách času 17. - 19. storočia

 

V roku 1569 bol vo Wittenbergu vysvätený za evanjelického farára Juraj sopúček z Opatovej. Obec Dobrá získala v roku 1593 evanjelického kazateľa smeóna Pasquidina. Podľa urbára Nitrianskej kapituly z roku 1624 v Nitrianekj diecéze sa nachádzalo 45 farností so 45 farskými kostolmi a s 15 filiálnymi kostolmi. Medzi farnosťami sa spomínajú aj farnosti Trenčianska Teplá, Dobrá a Trenčín. Možno sa domnievať, že v priebehu 17. storočia sa obec Opatová stala súčasťou farnosti Trenčianska Teplá. Kanonická vizitácia z roku 1675 sa zmieňuje o tom, že pre nedostatok kňazov bol Kostol Povýšenia Svätého kríža v dobrej pričlenený k farskému kostolu v Trenčianskej Teplej. Trenčianska Teplá sa ako samostatne jestvujúca farnosť spomína už začiatkom 16. storočia, kedy je doložená v desiatkovom súpise z roku 1507 (parochia Tepla). V roku 1519 sa spomína farár Juraj z Teplej. V 17. storočí bol filiálny kostol v Dobrej, ktorý je zasvätený Poýšeniu Svätého kríža, pre nedostaok dôchodkov a kňazov pričlenený do farnosti Trenčianska Teplá. Vizitácia konštatuje, že tento kostol bol spravovaný pátrami zo Spoločnosti Ježišovej z Trenčína. Vizitátor - trenčiansky archidiakon Juraj Novosedlík poznamenáva, že v kostole v dobrej boli tri oltáre. hlavný oltár mal starobylý tvar s nobým bohostánkom. Okrem toho tu boli aj dva bočné oltáre. V kamennej veži sa nachádzali dva zvony. Bola tu aj kamenná krstiteľnica. Budova fary sa spomína ako schátrala. Do kostola v dobrej chodili veriaci z obcí Opatová, Kubrá a Kubrica. Túto skutočnosť poznamenáva vizitácia z roku 1675. Obec Kubrica od 17. fabruára 1726 bola cirkevnosprávne začlenená do farnosti Soblahov. V 17. storočí ekonomickú správu nad obcou Opatová prevzali jezuiti - rezidencia Spoločnosti Ježišovej z Trenčína.

 

Najvýznamnejšie udalosti cirkevného a náboženského života v Opatovej

- 1689 Kardinál a ostrihomský arcibiskup Leopold Kolonič daroval tomuto kostolu omšovú kazulu (ornát)

- 1695 Stavba farského kostola bola dokončená a na triumfálny oblúk bol napísaný chronostikon s dedikáciou svätému Stanislavovi.

- 1.6. 1701 Farský kostol konsekroval spolu s hlavným oltárom nitriansky biskup Ladislav Maťašovský.

- 1715 Od roku 1715 veriaci z Opatovej a z celého trenčianskeho okolia každoročne chodili v procesii na slávnostnú svätú omšu do Kostola svätého Františka Xaverského v Trenčíne. Tu ´dakovali patrónovi kostola za ochranu počas morovej nákazy.

- 1726 Filiálky veľká Kubrá bola do roku 1725 súčasťou farnosti Trenčianska Teplá. Potom bola pričlenená k farnosti Soblahov a v roku 1789 sa stala súčasťou opatovskej farnosti.

- 1766 V obci Opatová sa konala kánonická vizitácia pod vedením nitrianskeho biskupa Jána Gustíniho.

- 1773 Bola zrušená Spoločnosť Ježišova. správa opátstva na Skalke prešla pod patronát tzv. Študijného fondu. Zároveň aj udržiavanie farského kostola v Opatovej prešlo pod jeho administratívu.

- 1789 v októbri tohto roka bola zriadená nová farnosť v Opatovej. Vyčlenila sa z farnosti Trenčianska Teplá. Zároveň z pôvodného kostola zo skalky bol prenesený organ s piatimi registrami do farského kostola v Opatovej. Prvým farárom v Opatovej sa stal Ján Michalovič. Od 26.10. 1789 sa začala v Opatovej viesť samostatná cirkevná matrika.

- 1797 Vo farnosti sa konala kánonická vizitácia.

- 1798 Novým farárom v opatovej sa stal Štefan Hesteréni.

- 1801 Nitriansky biskup František Xaver Fuchs vyžiadal od pápeža Pia VII. plnomocné odpustky pre farský kostol v Opatovej.

- 1802 Bola postavená nová školská budova. Zároveń v tomto roku sa vykonal súpis farských prijmov.

- 1804 Uhosrká kráľovská miestodržiteľská rada v budíne irčila finančné vyrovnanie medzi novozriadenou opatovskou farnosťou a farnosťou Trenčianka Teplá.

- 18.5. 1807 Na sviatok svätého Stanislava bol v Opatovej posvätený nový cintorín dekanom - farárom Karolom Kerekešom. Vo farskom kostole bol vymurovaný nový chór pre organ. V tomto roku došlo aj celkovej úprave farskej budovy v Opatovej.

- 1810 Nový cintorín bol rozšírený smerom na sever.

- 1816 Farský kostol dostal novú šindľovú strechu.

- 1816 vo farsnoti sa konala kánonická vizitácia pod patronátom nitrianskeho biskupa Jozefa Klucha. Zúčastnili sa jej slúžny Pavol Majerský a Jozef Tuchinský ako úradnici Trenčianskej stolice. Prítimný boli aj František Gilg, zemepánsky riaditeľ a Ignác Adamovič, pánsky provizor.

- 1826 Krakovský kanonik Karol Skorkowski zasla na žiadosť miestneho relikviu svätého Stanislava z Krakova pre farský kostol v Opatovej.

- 1827 Na školskú budovu bola osadená nová šindľová strecha.

- 1829 Farnosť vizitoval nitriansky biskup Jozef Vurum a pri tejto príležitosti udelil mládeži sviatosť birmovania.

 

Pôvod farnosti

Táto farnosť je nová. Bola pôvodne filiálkou farnosti Teplá. Na sídlo farnosti bola povýšená v roku 1789. Na základe listiny váženej Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady bol sem ako prvý uvedený pán Ján Michalovič, ktorý sa narodil v roku 1734 ako slobodník v Dolných Klobušiciach v Trenčianskej stolici. Absolvoal sva ročníky teológie na univerzite v Trnave. V roku 1759 bol prijatý za klerika a pre potrebu diecézy dňa 31. augusta 1760 po skončení morálnej teológie bol poslaný za farára do Zákopčia. Odtiaľto prešiel do farnosti Omšenie. Z tejto farnosti odišiel a dňa 25. októbra 1789 vďaka Pavlovi Juračkovi, farárovi v orechovom a zastupujúcemu trenčianskemu dekanovi, v prítomnosti veriaceho ľudu a panského úradníctva bol kánonický uvedený do funkcie farára v Opatovej. S hrlivosťou sa ujal prvých starostí v tejto novučičkej farnosti. Na čele tejto farsnoti bol až do 15. júla 1798. Pre slabosť v nohách a po uvoľnení farského benefícia bol obdarovaný diecéznou penziou. Žil na vlastnom malom majteku v Klubošiciach, kde nábožne zomrel v Pánovi dňa 12. mája 1800. Po ňom nastúpil súčasný farár.Táto farsnoť má len jednu filiálku - Veľkú Kubrú, ktorá je vzdialená na plhodiny cesty. K nej je pomerne ľahký prístup. Vedie tam verejná vydláždená cesta, prírpadne chodník pomedzi polia.

 

Farský dom

Bol postavený vďaka Spoločnosti Ježišovej čiastočne ako kamenná stavba a čiastočne z pálených a surových tehál. Pôvodne slúžil ako plátenická dielňa. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej patrila pod správu provízora. Keď bol uvedený prvý nový farár, v roku 1807 bola rezidencia farára zvnútra i zvonku obielená. Šndľová strecha bola položená na náklady patronátu, ale v súčastnosti si strecha vyžaduje opravu. Ako ubytovacie priestory slúžia tieto: pre farára je jedna veľká izba a jedna menšia izba. Obidve majú dlážku z dosák. Sú však vlhké kvôli susednému domu. Átrium spolu s menšou izbou sa vyhrievajú pieckami. Za átriom je izba pre služobníctvo. Z nej je vchod do väčšej kuchyne. Z nej je priechod do komory a nasleduje východ cez iné dvere na dvor. Pod komorou je väčšia pivnica, do ktorej sa zostupuje z dvora. Vonku je malá komora zo surových tehál. Je tu aj prístrešok pre vozy. Dvor má výmeru 1/4 bratislavskej merice. Záhradu ovocných vysadil súčasný farár. Zo západnej strany je postavený múr zo surových tehál a zo strany panskej stodoly je postavený drevený plot. Pred farskými budovami dve malé záhradky, ktoré sú ohradené latkovým plotom. Oparvu striech ako aj plotov má na starosti patronát. Povinnosťou farsníkv sú povoznícke a ručné práce.

 

Farský ľud 

Ľud vo farsnoti je slovenskej národnosti a používa slovenčinu a to tak v sídle farnosti, ako aj vo filiálkach. Vyznáva rímskokatolícke náboženstvo a vo všeobecnosti je dobrých mravov. Božie i cirkevné prikázania zachováva najmä ohľadom cirkevného pôstu ako zdržanlivosť v piatok a v sobotu. Veriaci v nedele a vo sviatočné dni sa zúčastňujú na kázaní v kostole vo väčšom množstve. Starší gazdovia z filiálky Veľká Kubrá, keď je potrebné, zostanú doma, nejdú do farského mostola na bohoslužny. Obyčajne chodia v nedele a vo sviatky na ranné bohoslužby a na kázeň do ostola piaristov v trenčíne. Je pomenej tých, čo cirkevný príkaz zúčastniť sa na svätej omši zanedbávajú. Ostatní s nábožnosťou chodia do vlastného farského kostola v Opatovej aj v prípade dišpenzovaných sviatkov. Počas nediel a vo sviatočné dni do kostola pravidelne plynie (finančný) príjem. Rodičia svoje deti kresťansky vychovávajú a vzdelávajú. Malým deťom vštepujú do myslí úctu k Pánovi. Farár ich nabáda k tomu, aby na katechézy prichádzali pravidelne. V sídle farnosti sa uprostred nachádza aj škola. Farníci s horlivosťou prijímajú sviatosti okrem veľkonočného obdobia i počas slávnostnejších dní viac ako ostatní. Keď sa zíde väčší počet ľudí počas fašiangov, farár to má na pamäti aby sa duchovný účinok nestratil a aby sa nediali výstrednosti, a napomína aj miestny obecný úrad, aby o to dbal. Na území farnosti nie sú také nedostatky, ktoré by si vyžadovali účinnejšiu nápravu. Veriaci ľud zachováva vo všetkom správne chovanie, hoci niekedy sa vyskytnú čiastočné nedbalosti či poblúdenia. Takéto prípady treba napraviť použitím prostriedkov, aby niečo neprepuklo medzi ľudom proti viere, posvätnému náboženstvu a proti dobrým mravom. farár v rámci svojho úradu svedomite dbá o to aby sa konávali vierouka a vyučovanie.