kostol kubra

Centrálne stavby

Nový kostol

Príčiny vedúce k asanovaniu pôvodnej kaplnky

Dňa 15. augusta 1899 zomrel v Opatovej na mŕtvicu opatovský farár Ján Záriecký. Na ´jeho miesto bol o niekoľko dník povolený Anton Bárdy, ktorý sa najskúr 30. apríla 1900 stal dočasným správcom, potom aj administrátorom farnosti a v roku 1911 nakoniec aj riadnym farárom. Ten 11. júla 1902 píše biskupovi, že kaplnka je taká poškodená, doslova v ruinnom stave, že v nej už nemožno vykonávať bohoslužby. V tejto chvíli však nemá peniaze na potrebné opravy. Ľudia reptajú a sťažaujú si, chcú mať kaplnku, a to murovanú, a pýtajú sa, kde sú peniaze uložené na jej udržiavanie. Pred desiatimi rokmi naozaj mala kaplnka väčšiu sumu, avšak sa s dovolením biskupského ordinariátu presunula sa iný účel. To sa stalo dvoma spúsobmi, najskôr išlo o 720 zlatých a neskôr ešte o ďalších 200, čo spolu predstavuje 920 zlatých rakúskej meny. Tu sa odvoláva na list z 5. apríla 1891 pod č. 965. Teraz prosí biskupa o radu, čo má v tomto nepríjemnom prípade robiť.

 Mnohých iste bude zaujímať dôvod takého skorého zničenia kaplnky. Ve´d stavba nevydržala ani 60 rokov, čo je na centrálnu stavbu obce naozaj veľmi málo. Pavol Matejka vo svojej knihe To kubranské pole zachytáva toto ústne podanie:

 "Ku kaplnke sa viaže aj táto história: - Občan menom Švejda pracoval v továrni, v ktorej sa vyrábala dynamit. Továreń bola postavená v Trenčíne Pod Sokolicami. Odtiaľ si občas domov priniesol dynamit. ČAsto pomcoou dynamitu vo Váhu ryby chytal. Chodil s kamarátmi pytliačiť. Práve keď bol v rotunde sobáš mladého Hlaváča, Švejda hodil do potoka väčšie množstvo dynamitu. Nastal veľký výbuch, ktorý otriasol celou dedinou, aj kaplnkou. Na rozunde spôsobil veľké škody: čiastočné prevalenie a narušenie stability celej stavby. Nevie sa, či to Švejda urobil zo žiarlivosti alebo z mládeneckej nerozvážnosti. Isté je, že po tomto čine prišiel o ruku.-"

 Je tento príbeh o jej smutnom konci pravdivý? Skúsme sa pozrieť na dostupné archívne materiály a porovnať ich s touto ešte dnes živou tradíciou, ktorá sa zachovala medzi obyvateľmi dediny.

 V prvom rade vychádzame zo zásady, že centrom života farnosti je a vždy bol farský kostol. Z toho dôvodu sa v záasade nekrstilo ani nesobášilo vo filiálnych kostoloch. Ako sme videli už skôr, i samotné zariadenie kaplnky nasvedčuje tomu, že sa používala predosvštkým na odbavovanoie pohrebných obradov. Tento stav trval až do polovice štyridsiatych rokov minulého storočia. Hoci miesto sobáša sa v sobášnych matrikách meuvádza, túto domnienku potvrdzujú sobášne zápisnice vo farskom archíve v Opatovej. Hoci máme k dispozícii len zápisnice od roku 1936, zdá sa, že sobášne obrady bývali výhradne vo farskom kostole, pretože prvý výslovný záznam o sobáši v kubranskom kostole je až z roku 1946. V nedeľu 3. marca 1946 sa tu bral Jozef Valuch s Emilíiou, rodenou Michalčíkovou a Jozef Fraňo s Máriou, rodenou Honečkovou.

 Týmto spomínaná verzia dostáva prvú trhlinu na svojej dôveryhodnosti. Je tu však ešte iná nezrovnalosť. Ak sa táto príhoda naozaj stala, musela sa odhorať v čase medzi 4. májom a 25. júnom 1902. Začiatkom mája totiž správca farnosti Anton Bárdy posiela do Nitry žiadosť o povolenie požehnať novú sochu Božského Srdca pre kaplnku vo Veľkej Kubrej. Zo žiadosti vyplýva, že v tejto dobe bola kaplnka ešte funkčná, inak by nemalo cenu dávať do nej novú sochu. Ani nie o dva mesiace na to sa však z ordinariátu naria´duje na mieste vyštriť stav kaplnky, ktorá je v nebezpečnom stave. Takáto prudká zmena síce podporuje fakt, že došlo k nejakému nečakanému väčšiemu poškodeniu stavby, avšak iste nie počas sobáša Hlaváča. v roku 1902 bolo v opatovskej farnosti spolu 9 sobášov, avšak žiaden zo ženíchov sa nemenoval Hlaváč.