Kostol Opatová

Preklad kanonickej vizitácie z roku 1829 Časť I. Farský kostol v Opatovej.

/podľa knihy kanonická vizitácie z roku 1829, autor PhDr. Martin Ďurčo, Phd./

Poloha farského kostola

Farský kostol v Opatovej je zasvätený k úcte svätého Stanislava, biskupa a mučeníka. Nachádza sa nad obcou na malom kopci. Je to suché mietso a je úplne bezpečné pred hrozbou požiarov. Svätyňa je obrátená smerom na východ. Okolo kostola sa nachádza starý cintorín. Cintorín je ohradený pevným múrom z pálených tehál so šindľovou strechou. Prístup doň je cez brány od oboch strán kostola. Nikto nesmie byť pochovaný k múrom kostola, aby sa snáď nezrútili. Z kostnice, ktorá je teraz vyčistená, sa stala malá komôrka. Tá je zabezpečená zámkom. Slúži na uschovanie nástrojov pre hrobárov. Zvonka sa pri nej nachádza omaľovaný malý oltárik spolu s drevenou sochov Bolestnej matky - Blahoslavenej Panny Márie, ktorá slúži ako zastavenie na slávnosť Božieho tela alebo počas nejakého jubilea. Za múrmi cintorína sú zasadené lipy. Nenachádza sa tu žiadna krypta. Vedľa múrov starého cintorína nol na polich miestanych sedliakov v roku 1807 zriadený nový cintorín. Stalo sa tak na slávnosť svätého Stanislava dňa 10. mája, ktorú slávil v tom čase pán Karol Kerekeš, dekan a farár v Teplej. Cintorín vtedy požehnal. V roku 1810 bol rozšírený smerom na sever. Vtedy ho požehnal dôstojný pán Jozef Babilovič, farár v Beckove a čestný nitriansky kanonik - dekan. V tom čase bol obohnaný priekoppou a po stranách boli vysadené slivky, pretože aj toto miesto sa zaplní v blízkom čase. Na tomto cintoríne nestál žiaden kostol. Stojí tu len kríž. Inak neslúži na pochovávanie nekatolíkov. Pre malé deti, ktoré zomreli bez krstu, je vyhradené osobitné miesto.

 

Vonkajšia štruktúra kostola

Celá stavba, tak múry ako aj klenba, je postavená z trváceho materiálu. Jeho steny sú pevné. Sú dobré omietnuté. Iba v sakristii nad oknom sa objavuje prasklina. Strecha je šindľová a bola obnovená v roku 1816. Nad svätaňou sa nachádza kríž. Celé veža bola vymurovaná a je ukončená kužeľovizou strechou. Na jej vrcholci je pokyrtá medeným plechom d vojitým krížom, ktorý je ozdobený lúčmi. na nich sa nachádzajú písmená IHS ako znak Spoločnosti Ježišovej. Omietka veže je poškodená a bolo prisľúbené, že sa vykoná jej obnova. Vo veži sa nachádza zvonica, kde sú zavesené tri zvony, ktoré boli prenesené z kostola na Skalke spolu s predošlými (zvonmi) z niekdajšieho kostola v Hrachovej v opatovskom údolí. Čoskoro nato boli vymené. Najväčší zvon praskol. Ten bol predaný v Trenčíne pri príležitosti obnovy zvonov farského kostola a ostatné boli odnesené do Šale.

Väčší zvon váži tri centy a 65 libier. Je zasvätený Najsvätejšej Trojici a svätému Ignácovi. Má tento nápis: Na náklady členov trenčianskych jazeitov bol uliaty v roku 1746 v Banskej Bystrici. Druhý zvon váži dva centy a 20 libier a je zasvätený k úcte svätých Donáta a Mikuláša. Tretí zvon váži jeden cent a 30 libier a je zasvätený k úcte svätých Andreja a Benedikta. V jesenných dňoch na slávnosť Andreja a Benedikta a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa každoročne konávajú verejné pobožnosti. Prístup do kostola je z oboch strán, zvonku do veže a na chór. Kľúče od dvier do veže a na chór sú u organistu. Kľúče od kostola sa nachádzajú na fare. O opravu kostolnej strechy sa v náležitej miere stará patronát. Pred nedávnom sa postavili nové kryté schofy smerom do kostola.

Základy tohto kostola boli postavené na náklady Spoločnosti Ježišovej z kolégia v Trenčíne. Pod jeho správu patrí aj obec Opatová. V ktorom roku sa začala stavba kostola stavať, o tom nejestvuje žiaden dokument. Rok 1689 môže byť spájaný s jeho začiatkom. Podľa strej kazuly, ktorú tomtuto kostolu daroval kardinál Leopold Kolonič, ostrihomský arcibiskup a prímas, sa ukazuje, že sa staval v tomto roku. Podľa nápisu v podobe chronostikomi na oblúku svätyne sa možno domnievať, že bol dokončený v roku 1695. Nápis je nasledovný: Bol postavený, zasvätený a venovaný k úcte svätého Stanislava, biskupa, obdivuhodného ochrancu cirkevného práva.

Dňa 1. júna 1701 bol kostol konsekrovaný spolu s hlavným oltárom svätého Stanislava, biskupa a mučeníka. Nitriansky biskup Ladislav Maťašovský, vtedy vložil do hlavného oltára rekliviu svätých mučeníkov Zefirína a Lucill&, čo dokazuje aj Gustíniho vizitácia zo dňa 16. augusta roku 1766. Toto je vidno z priloženého dokumentu pod číslom 1. Deň výročia konsekrácie je určený na tretiu nedeľu po Turíciach so štyridsaťdennými odpustkami.

Vnútorná štruktúra kostola

Tento kostol je v celosti zakončený klenbou. V lodi je vydláždený štvorcovým kameňom. Dvere sú zabezpečené zámkom. Vo svätyni sú štyri okná a taký istý počet je aj v lodi. Nachádzajú sa v dobrom stave. Portik sa tiež uzatvára na dvere si zámkou. Nový chór bol vymurovaný v roku 1807. Podopierajú ho dva murované stĺpy. Stojí na mieste pôvodne dreveného chóru. Bol postavený na náklady panstva. Má podlahu z dosák. Na stene chóru boli neskôr domaľované mriežky. Organ s paitimi registrami bol prenesneý v roku 1789 sz kostola na Skalke, čo bolo na náklady panstva. NMeskôr bol opravený Rajscom.

Stará kazateľnica je omaľovaná modroua červenou farbou na spôsob mramoru. Na nej sú namaľovaní štyria evanjelisti s obrazom Spasiteľa uprostred. Navrchu je drevený baldachýn s Majžišom a s Duchom Svätým. Vo vnútri je IHS s lúčmi. Kazateľnica sa nachádza na evanjeliovej strane smerom k lodi. pri kazateľnici na epištolovej strane je krstiteľnica, ktorá je umiestnená v múre. Zvonku je pekne omaľovaná. V nej sa uschováva posvätný olej katechumenov a krizma. Ma dvierkach krstiteľnice je namaľovaný svätý Ján Krstiteľ ako krstí Krista.

 Kostol má tri oltáre. Všetky boli donesneé zo Skalky. Sú očistené. Majú všetky prikrývky. Stoja na drevených schodoch. Sú na nich obrazy, ktoré snáď boli kedysi požehnané. Najú kríž, svietniky. Menza týchto oltárov je zabezpečená antipandiami. Všetka majú nepoškodený portatíl. Na nich sú položené kánonové tabuľky a podušky. Oltárne menzy sú prikryté tromu bielymi čistímy obrusmi.

 Prvý oltár asa nachádza uprostred svätyne. V strede je umiestený krásne namaľovaný obraz svätého Stanislava, biskupa a mučeníka, ktorý je patrónom tohto kostola. Vyobrazuje Petra ktorý vstal z mŕtvych a zúčastňuje sa súdu kráľa Boleslava. Na samom vrchole sa nachádza oko Božej Prozreteľnosti, ktoré do strán vyžaruje zlaté lúče. Oltár stojí na ôsmich drevených stĺpoch. Štyri sú okruhle. Na vrcholcoch stoja šiesti drevení anjeli. Bohostánok je drfevený a je namaľovaný modrou farbou. Na jeho dvierkach je namaľovaný obraz, kríž nášho Pána Ježiša Krista. Po stranách sa nachádzajú vázy s kvetinami. Nad bohostánkom je drevený kríž a pelkán, ako kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou. Je tu Baránok z Apokolypsy, ako leží na knihe, ktorá je označená siedmimi pečaťami. Bohostánok je stále uzatvorený a kľúč je uložený pri kalichu v sakristii. V bohostánku sa nič iné nazvykne uchovávať okrem pixidy, čiže cibória a monštrancie. Po stranách bohostánku sú dve elegantné presklenené pyramídy: na evanjeliovej strane je znázornené mučeníctvo svätej Kataríny a na epištolovej strane je postava svätej barbory, panny a mučenice, so všetkým jej príslušenstvom. Sú vyhotovené ta, že pripomínajú alabaster.  Nachádzajú sa tu červené drevené svietniky, ktoré sú položené na oltári. K oltáru vedú tri drevené schodíky z dosák. Menza hlavného oltára je murovaná. Na pravej strane oltára medzi dvoma stĺpmi je socha svätého Ignáca, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej. Na chrbte obrazu svätého Stanislava je namaľovaný kríž trpaiceho Krista s Bolestnou Blahoslavenou Matkou pre obdobie Veľkého pôstu.

 V lodi sa nachádza druhý oltár na evanjoliovej strane, teda na ľavej strane lode je oltár svvätej Doroty, panny a mučenice. Uprostred neho je obraz tejto svätice, ktorý je umiestnene medzi dvoma drevenými stĺpmi. Na hlaviciach týchto pozlátených stĺpov na samom vrchu sú medzi oslavnými pozlátenými lúčmi písmena IHS. Na oltárnej menze na evanjelioovej strane je socha svätej Kláry a na epištolevej strane je socha svätej Alžbety, vdovy. Obe sochy sú pozlátené. Uprostred oltárnej menzy, ktorá je prikrytá zelenou hodvábnou látkou, je presklenená skrinka a v nej sa nachádza soška zbičovaného Krista, ako v ruke drží trstinu. Na tejto skrinke je umiestnená malá drevená socha Blahoslavenej Panny Márie, ktorá je tiež pod sklom. Ide o veľmi starú prácu. Bola prenesená z kostola v jrachovej. Dolu pod ńou je napísaný rok 1241. Je však nedôveryhodný. V čase prenesenia tejto sochy vol (opatovský ) kostol obnovený. Vedľa stoja sochy svätých Ondreja a Benedikta, pustovníka.

 Tretí oltár je zasvätený svätému Jánovi nepomuckému podobne ako aj tan predošlý. Na jeho samom vrchole sa medzi lúčmi nachádzajú pozlátené písmena MARIA. Na evanjeliovej strane je socha svätého Štefana a na epištolovej strane je socha svätého LAdislava, uhorského kráľa. Uprostred oltárnej menzy je sklenená skrinka, v ktorej sa nachádza Jezuliatko. Na týchto oltároch sú drevené svietniky.

 Lampa visí z klenby vo svätyni. Zapaľuje sa len počas bohoslužieb pre nedostak finačného zabezpečenia. Lampa je zhotovená z mosadze. Na stenách kostola sú zavesené obrazy. Vo svätyni na prabej strane je zavesený obraz svätého Juraja, vojaka a mučeníka, a naľavo je obraz svätého Ignáca z Loyoly. Ide o veľké obrazy. Tieto sa používajú pri slávnosti Božieho Tela na oltáriky.

 Loď je od svätyne oddelená drevenými maľovanými mriežkami a jedným menším schodíkom. Na pravej strane je obraz svätého Štefana, prvého kráľa Uhorska. Na ľavej strane oproti je obraz svätého Ignáca. Aj tieto obrazy sa používajú na oltáriky.

 Pod chórom na pravej strane dverí je obraz svätej Anny a na ľavej strane dverí je obraz s výjavom písmen IHS, ktoré sú vo vnútri namaľovaných lúčov. Tie obstupujú kľačiaci anjeli - jeden z jednej strany a druhý z druhej strany.

 Uprostred chóru je väčší obraz Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie. Pri ňom je z jendej strany svätý Andrej - Svorad a z druhej strany je svätý Benedikt, jeho žiak. Nad krstiteteľnicou je presklenený obraz Blahoslavenej Panny Márie s Ježišom.

 Na pravej strane kostola je veľkonočný Boží hrob, ktorý je muroavaný s namaľovaným mŕtvym a pochovaným Ježišom Kristom. Uzatvára sa na dreve a otvára s ajedine na sviatky veľkonočného týždňa.

 V kostole sa nachádzajú lavice, ktoré len nedávno boli zakúpené na náklady slávneho patronátu. Je ich 14 a sú z tvrdého dubovehé dreva.

 Nádovky na svätenú vodu sú pri dverách: jedna je kamenná a druhá je medená. Svätená voda sa požehnavá na sviatok Zjavenia Pána a na veľkonočnú sobotu. Obnovuje sa tak často , ako je potrebné.

 Relikvie svätých, ktoré sú uložené nilen v hlavnom oltári, ale aj v bočných oltároch, boli na požiadanie súčasného farára prinesené z Krakova v roku 1826 vďaka dôstojnémupánovi Karolovi Skorkowskému, krakovskému kanonikovi, spoli s autentickými ostatkami svätého Stanislava, biskupa a mučeníka. Relikvie svätého Stanislava boli uznané nitrianskym biskupom blahej pamiatky Jozefom Kluchom. Tieto reĺikvie sú uložené v kostole v stĺpe na pravej strane hlavného oltára pod malým baladachýnom v pozlátenej malej monštrancii. Sú neustále vystavené verejnej úcte. Môžu sa dať aj bozkávať pri slávnosti svätého patróna kostola, a neprinášajú sa k chorým.

 Sakristia je za hlavným oltárom. Je vydláždená kameňom a má dve okná, ktoré sú zamrežované. V nej sú umiestnené skrine na liturgický odev, ako je na oschovanie kalichov. Je tu aj umývadlo na umytie rúk spolu s uterákom pred a po svätej omši. Na chádza sa tu aj kľačadlo s tabušľkou modlitieb, ktoré sa zvyčajne modlievajú pred a po skončení svätej omše.

 Spovednice sú z dubového dreva. Nachádzajú sa vo svätyni a sú opatrené mriežkami. zatvárajú sa na dvierka.

 Na tento kostol sa viažu plnomocné odpustky, ktoré dostal od Svätého Otca Pia VII. Vyžiadal ich biskup František Xaver Fuchs v roku 1801 na sviatky: Očakávania pôrodu Blahoslavenej Panny Márie pred sviatkom Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, na Kvetnú nedeľu a na slávnosť svätého Stanislava, patróna kostola, ako aj na tretiu nedeľu po Turíciach.

 Okrem toho sa na hlavný oltár viaže privilégium plnomocných odpustokov na uľahčenie dušiam v očsitci, ktoré vyžiadal miestny biskup Jozef Kluch od Svätého Otca Pia VII. Toto privilégium je platné až do 22. februára roku 1829. Môže byť predĺžené, keď vyprší jeho platnosť. V prílohe pod číslom 4 je bližšie určenie všetkého liturgického náčinia, ktoré sa v kostole nateraz používa. Kostol je v súčasnosti v dostatčnej miere zabezpečený liturgickými predmetmi, ktoré sú v dobrom stave.